V každom z nás, ktorý usilujeme o Svetlo vystáva otázka ako pôsobiť na tejto zemi a v spoločnosti či už blízkej alebo vzdialenej. Pýtame sa sami seba ako naplniť zákon, že len v dávaní je možné prijímanie. K priblíženiu a lepšiemu pochopeniu tohoto nášho pôsobenia nám pomôže obraz vývoja hudobníka. V detstve sme buď sami túžili sa naučiť hrať na nejaký nástroj alebo nás k tomu viedli už odmalička rodičia. Najprv sme počúvali hudbu iných. Potom sme sa pomaly začali oboznamovať s nami zvoleným hudobným nástrojom, ktorý sme si vybrali alebo nám ho vybrali rodičia. Najprv sme podnikli nesmelé krôčiky. Začali sa učiť noty a akordy. Potom sme si začali brnkať sami pre seba a hlavne sme sa veľa učili a snažili. Neskôr keď už sme dokázali zahrať nejakú melódiu tak sme ju niekomu blízkemu zahrali. Stále sme sa zlepšovali a v našom nepoľavujúcom úsilí čoraz viac sme získavali skúsenosti a istotu a mohli sme s radosťou predviesť svoje umenie nie už pred sebou samými ale pred nejakým malým obecenstvom. Keď nás hranie na tento náš hudobný nástroj naozaj bavilo tak sme postupne hrali čoraz pre väčšie a väčšie publikum. Ak naše umenie dosiahlo skutočne určitej úrovne zmysluplnej pre poslucháčov a náš talent sa uplatnil a sme ho rozmnožili, mohli by sme zahrať skutočne pred veľkým publikom a ho obšťastniť našim umením a obohacujúcou hudbou. Ak je náš talent mimoriadny a aj naše úsilie je mimoriadne je možné, že raz by sme hrali v tých najväčších koncertných sálach na zemi. To je v stručnosti obraz vývoja hudobníka, ktorý sa vyvinul až k umelcovi a jeho pôsobenie je umením. A takýmto umením sa má stať aj náš život a naše pôsobenie v ňom. Máme uplatniť naše talenty, ktoré sme dostali ako dary od Boha. Máme rozmnožiť našu hrivnu, máme lichvariť s ňou aby prinášala úroky z úrokov. Máme sa naučiť hrať pekné melódie, ktoré potešia našich blížnych. Ak sa nám nedarí na jednom hudobnom nástroji tak si nájdime iný, lepší a pre nás ľahší s ktorým nás hrať hudba bude baviť.
V reálnom živote môžeme tento obraz rozšíriť ďalej a to tým smerom, že by sme nemali zostávať sólistami, tj. osamotenými hudobníkmi. Omnoho krajšie a bohatšie je hrať v skupine nástrojov. Hudobník tak pokračuje vo svojom vývoji, lebo sa musí naučiť zladiť s ostatnými hudobníkmi. Aj tu platí postupný vývoj a to od malej skupiny k veľkému orchestru. Náš obraz a podobenstvo môžeme zavŕšiť tým, že takýmto hudobným orchestrom by malo byť celé ľudstvo. Každý ľudský duch by sa mal stať umelcom, uplatniť svoje talenty a naučiť sa hrať na hudobnom nástroji. V tomto orchestri zároveň hráme a zároveň počúvame hudbu ostatných hudobníkov aby sme sa zladili, aby sme nehrali falošne ale podľa nôt a do taktu, aby sme boli v harmónii a aby sme sa zachvievali s celým orchestrom. Nás hrať a počúvať hudbu baví. Nakoniec sa naučíme hrať aj bez nôt. Celé ľudstvo, tento veľký orchester hrá samo pre seba. Samo hrá a samo sa aj počúva a má z toho radosť. Celý orchester je pod taktovkou dirigenta, ktorý pod našim obrazom je v skutočnosti Boh. V orchestri sú hudobníci, niektorí vpredu niektorí vzadu, niekto hrá prvé husle, niekto druhé husle a niekto je sólista a virtuóz. Celý orchester je pri hraní v pohybe. Niektorí hráč si na chvíľku oddýchne iný hrá stále. Tak ako v živote. Pre koho hrá tento orchester keď všetci sú hudobníci? Pre dirigenta? Nie! Už sme o tom hovorili. Tento orchester hrá sám pre seba pre vlastné potešenie. Áno, kto slúži Bohu, v skutočnosti slúži len sebe samému. Boh nás nepotrebuje. Boh je úplne samostatný a nezávislý. On ako dirigent stoji nad všetkými hudobníkmi. V našom obraze Boh nieje ľudský duch. Dirigent dokonale pozná noty. Ale stojí sám pre seba.
Notami podľa ktorých majú hrať hudobníci je Božie Slovo. Naš obraz môžeme prispôsobiť a povedať že hudobným nástrojom môže byť aj náš duch, ktorý má vydávať čo najkrajšie tóny a melódie. Ako vieme tak na hudobnom nástroji na našom duchu nedokážeme hrať rozumom. Rozumom sa môžeme naučiť noty ale hrať môžeme len s uplatnením nášho citu. Tak je to aj s Božím Slovom, nemáme sa ho len naučiť naspamäť v rozume ale musíme ho spracovať v cite a naučiť sa hrať bez nôt. My sme brali Posolstvo Grálu príliš rozumovo, chceli sme ho brať obvyklím spôsobom, že sa ho chceme rozumovo naučiť a potom rozumovo uplatniť a pôsobiť. Posolstvo Grálu však máme prežiť a objaviť sily v nás, ktoré sa spúšťajú keď ho prežívame. Tieto sily sa objavia keď sa meníme, keď sa podľa Posolstva Grálu formujeme keď ho prežívame.
Pôsobiť a hrať máme nenásilne. Nikomu svoju hudbu nevnucujme pokiaľ sa celý orchester nenaučí hrať partitúru presne podľa nôt. Trvá veľkú dobu kým sa celý orchester zladí a naučí hrať a kým začne skúšať hrať spoločne pod taktovkou dirigenta. Je potrebné veľa nacvičovať, tak individuálne ako aj skupinovo kým sa dostaví výsledok a potešenie pre všetkých. Trvá nejaký čas kým sa orchester zíde a dá dokopy. Týmto by som tento obraz ukončil.
Ďalšou vecou pre tých, ktorý sa riadia Božím Slovom z iného pohľadu pri hľadaní spôsobu ako pôsobiť duchovne, pretože ide predovšetkým o duchovné pôsobenie a úsilie, je to, že máme pôsobiť a nie vyučovať. V našom živote máme konať a tým pôsobiť a nie snažiť sa rozumovo niečo druhých naučiť. Treba predovšetkým rozvíjať ducha v stupňoch nášho života a vývoja. Sprostredkovávať obrazy a pochopenie. Samozrejme, že máme používať aj náš osvietený rozum a máme si osvojiť aj rozumové vedomosti ale tu hovoríme predovšetkým o duchovnom pôsobení. Aby sme správne pôsobili musí sa zmeniť naša reč. Naša reč, forma, radenie slov, výrazy, pojmy a obrazy sa bude meniť sama našou duchovnou premenou a očistou. Budeme vyciťovať melódiu a harmóniu v reči. Vzorom pre toto pôsobenie je forma Slova prinesená Abd-ru-shinom v Posolstve Grálu. Preto je nutný nový preklad Posolstva Grálu, ktorý ešte neexistuje ale na ktorom sa už pracuje, ktorý sa čisto zachvieva vo forme prinesenej Abd-ru-shinom. Doterajšie preklady túto podmienku nespĺňajú.
Každý má hľadať sám ako chce pôsobiť. Pri vývoji a dozrievaní ľudského ducha sa tieto formy objavia samé ako výsledok duchovnej premeny a vývoja. Vo vnútri človeka sa to zrodí samo a bude inšpirovaný napojením na Svetlé výšiny odkiaľ bude čerpať inšpiráciu a myšlienky pre ďalší vývoj. Toto spojenie je možné dosiahnuť len očistou, vlastnou premenou, vedomím poznaním Božej Vôle a Boha v Božom Slove a zachvievaním sa v Božej Vôli.
Ďalšou otázkou duchovného pôsobenia je otázka vzťahu vyššie stojaceho ducha a nižšie stojaceho ducha. Ten skutočne vyššie stojaci duch si vždy bude vážiť nižšie stojaceho ducha, ktorý usiluje o Svetlo a bude mu pomáhať, pretože jeho Láska už nepozná sebectvo. Nižšie stojaci duch, ktorý skutočne usiluje o Svetlo, pozná skutočne vyššie stojaceho ducha alebo to bude tušiť a bude si ho úprimne vážiť. Tento vzťah je harmonický a obohacujúci oboma smermi. K disharmónii môže prísť len medzi neočistenými duchmi alebo vtedy keď nižšie stojaci duch sa snaží vyššie stojaceho strhnúť nadol. Dnes medzi čitateľmi Posolstva Grálu badať nezhody. Je to dôsledok toho, že práve dnešní čitatelia Posolstva Grálu včetne mňa sú väčšinou tí poslední, ktorí sú prví podľa podobenstva Ježiša. Na zemi je veľmi veľa pokročilých a viac dozretých duchov, ktorí už žijú Posolstvo Grálu bez toho aby ho čítali. My sa môžme od týchto duchov učiť a inšpirovať. Aj oni v budúcnosti nájdu Posolstvo Grálu keď sa očistia a rozviažu karmu ako my všetci ostatní a vedome budú môcť poznať Božie Slovo tak ako to písal Abd-ru-shin za svojho života.
Pri duchovnom pôsobení nemôžeme nikomu nič diktovať ani vnucovať. Máme slobodnú vôľu a chceme byť slobodní a nie sa niekým nechať zväzovať. Jediné čo prichádza v úvahu je dobrovoľné nasledovanie. Plnenie povinnosti vyplýva z Posolstva Grálu. Povolaní mali okrem povinností vyplývajúcich z Posolstva Grálu a Božieho Slova, zvlášť povinnosti v službe Grálu. Aj tieto však mali povolaní vykonávať dobrovoľne. Dobrovoľnosť je základom harmónie a pravej Lásky.
Ondrej Janíčko, Bratislava